História

Prvá písomná zmienka o Palíne je z roku 1302 a súvisí s predajom územného majetku šľachticmi z Krčavy, ktorý susedil s majetkom Palína. V listine sa uvádza ako zem Paulyn a rovnako sa tu spomína aj potok Paulyn. Tento potok sa spomína už v listine z roku 1266 ako Polipatoka a nepriamo dokazuje existenciu Palína, ktorý však v listine nie je uvedený.V písomnostiach zo 14. až 17. storočia sa názov obce vyskytuje v tvaroch Paulyn, Palyn, Palen, Palyin, Pallyin a Palín, ktoré sú len pravopisnými obmenami názvu Palín. Názov je odvodený od osobného mena Pavol, ktorý mohol byť jej zakladateľom alebo významným vlastníkom.

Palín bol v stredoveku rímsko - katolíckou farnosťou, ktorá patrila do Jágerskej diecézy. Farský kostol tu existoval zrejme už na prelome 13. a 14. storočia na mieste terajšieho kostola. Okolo kostola bol cintorín a ulica, na ktorej stál kostol. Ulica orientovaná v smere východ – západ bola najstaršou časťou obce.Reformácia zasiahla aj Palín. Podľa dokladu z roku 1644 bol súčasťou kalvínskej farnosti Stretava spolu so Stretavkou. O tom, že aj v tomto období bol v Palíne kostol, svedčí starý kalich z roku 1689. Je na ňom nápis: „Gegus Istvan csináltatta Isten tisztességére A. 1689“, čo v preklade znamená: „Na Slávu Božiu dal urobiť Štefan Geguš starší.

Obyvatelia Palína sa zaoberali predovšetkým roľníctvom. Ale kým premenili bahnitú a zalesnenú zem na úrodnú pôdu, museli sa poriadne natrápiť. Obilie dávali zomlieť v miestnom mlyne na brehu Laborca, ktorý sa prvýkrát spomína v listine z roku 1394. Jeho vlastníkom bol pravdepodobne palínsky zemepán, pretože chudobný sedliak si mlyn nemohol dovoliť postaviť. Zemepáni dávali mlyny do prenájmu mlynárom. Za zomletie musel každý zaplatiť, z čoho mal zemepán zisk. Kto na to nemal, mlel doma na primitívnom ručnom žarnove.

Na čele obce stál richtár. Bol volený obecnou pospolitosťou, ale schvaľoval ho zemepán. Postavenie poddaných v stredoveku bolo nezávideniahodné. Stávalo sa aj, že ich páni dávali zálohu, vymenili alebo predali spolu s usadlosťou, na ktorej hospodárili ako nejakú vec.

V roku 1599 tu bolo 38 obývaných poddanských domov. Palín bol na prelome 16. a 17. storočia veľkou dedinou. Postupne však poddaných ubúdalo. Príčiny bolo niekoľko: epidémie, vojny, protihabsburské povstania, ale aj úteky poddaných za lepšími podmienkami. V roku 1715 tu bolo 10, v roku 1720 11 sedliackych domov.

V roku 1828 žilo v Palíne 822 obyvateľov. V nasledujúcich rokoch stav mierne kolísal: V roku 1869 tu bývalo – 977, r. 1880 – 868, r. 1890 – 1019, r. 1900 – 1086, r. 1910 – 1121, r. 1921 – 1053, r. 1930 – 1074, r. 1940 – 1102, r. 1950 – 1004, r. 1961 – 1078, r. 1970 – 998, r. 1980 – 896 a v roku 2001 – 843 obyvateľov.

Populačný vývoj v 19. storočí negatívne ovplyvnili epidémie cholery, týfusu, dyzentérie a masové vysťahovalectvo. V 20. storočí prvá svetová vojna, druhá svetová vojna a sťahovanie do miest.

Podľa prvého sčítania v Československu (ČSR) z roku 1921 Palín obývalo 1034 československých štátnych príslušníkov a 19 cudzincov. K „československému“ národu sa prihlásilo 941 Palínčanov. Maďarskú národnosť uviedlo 91 občanov, ruskú a inú dvaja. Z veriacich židovského náboženstva (žid) sa ani jeden neoznačil za etnického Žida, ale zapísali si maďarskú národnosť. Prevažnú časť, cca 930 obyvateľov, tvorili Slováci. Za Maďarov sa hlásili aj kalvínski veriaci – bývalí šľachtici, zemania. V obci žilo 31 Cigánov.

Obecná správa bola spočiatku veľmi jednoduchá. Reprezentovali ju až do druhej polovice 19. storočia richtár a traja, prípadne štyria prísažní. Richtára volila obecná pospolitosť z kandidátov navrhnutých zemepánmi, ktorým zodpovedal za výkon zvereného úradu. Okrem správy obce mal v právomoci nižšie súdnictvo a odvádzanie poddanských dávok. Vo všetkých rozhodnutiach však mali posledné slovo, až do zrušenia poddanstva v Uhorsku, zemepáni. Po zrušení poddanstva stratil richtár súdnu právomoc. Po reforme obecného zriadenia v Uhorsku v 70-tych a 80-tych rokoch 19. storočia orgány samosprávy reprezentovalo obecné zastupiteľstvo, obecná rada a starosta.

Notársky úrad pracoval v Palíne v období rokov 1886-1950. Notár zastupoval štátnu správu, zároveň mal veľký a výrazný vplyv na život v obci. Vyhotovoval zmluvy, viedol agendu a zúčastňoval sa zasadnutí obecného zastupiteľstva s hlasovacím právom. V práci mu pomáhali pracovníci úradu, medzi nimi zapisovateľ – matrikár.

V roku 1910 miestni obyvatelia založili jedno z prvých potravných družstiev na území východného Slovenska s názvom Mravec. V obci pracovalo až do roku 1950, keď ho nahradilo spotrebné družstvo, neskôr známe pod menom Jednota. V dvadsiatych rokoch sa darilo remeselníkom. Pracovali tu stolári, kolári, tesári, kováči, krajčíri, korytári a iní. Najbohatšími obyvateľmi boli notár a statkár v jednej osobe.

V 60-tych rokoch 20. stor. Palín povýšili na strediskovú obec pre okolité dediny. Významné postavenie zdôraznilo vybudovanie novej budovy základnej deväťročnej školy (ZDŠ). S uvedenou skutočnosťou súvisela aj výstavba bytovky pre učiteľov. V 70-tych rokoch v obci vybudovali areál na ihrisku, oplotili budovu kultúrneho domu, zrekonštruovali elektrické rozvodné siete, postavili verejné smetisko a zriadili novú automatizovanú telefonickú ústredňu. V 80-tych rokoch v Palíne dokončili výstavbu predajne mäsa, vybudovali studňu na cintoríne, vykonali údržbu chodníkov, prestavali bývalú budovu pošty na predajňu potravín, zrekonštruovali dom služieb, postavili požiarnu zbrojnicu a telocvičňu ZDŠ.

História

História
História
História
História
História
História
História
História

Úradné hodiny

Pondelok: 07:00 - 11:30 12:00 - 15:00
Utorok: 07:00 - 11:30
Streda: 07:00 - 11:30 12:00 - 17:00
Štvrtok: 07:00 - 11:30
Piatok: 07:00 - 12:30

Fotogaléria

Kalendár